Tour de Volcano 2013 _L' Eroica kategória _ postreh od lamy

 Druhý ročník cestného preteku TD Volcano B. Bystrica sa konal včera 30.6 a ja ako zúčastnený som chcel posunúť pár dojmov o tom čím som si prešiel počas tých 135km.

Lama preto, lebo som čo sa týka cesty úplný "novic". Nikdy som nemal tú česť byť súčasťou cestného podniku, ale ako to už chodí  objavila sa možnosť a išiel som do toho. Tá možnosť bola v podobe špecilnej kategórie pre bicykle typu, (znovu to slovo Retro) oficálne Eroica. Cesťáčiky vyrobené pred rokom 1993 s podmienkou vedenia brzdového bowdenu v uškách na ráme, tak ako aj radiacich pák a klasické pedále s košíkmi.
Ešte musím spomenúť, že informácia o tom že sa vôbec takýto pretek bude konať prišla od Martina (ktorý ma požiadal o pomoc pri zabezpečení vhodného cesťáku Atala -o tom neskôr) čiže mu týmto znovu ďakujem.

Nasledovala teda príprava na Eroicu. Príprava v mojom ponímaní bola asi v tom zmysle, že som urobil všetko preto aby som mal svoj cesťáčik Baldo v tip-top stave (tak aj fungoval) a týmto podporiť aj túto skvelú myšlienku na Slovensku. Spolu s Martinom sme chceli vzdať hold aj pre tieto stroje a 100mu výročiu TDF.

Čo je asi zrejmé je, že technika bola dobre pripravená. Začal som sa zapodievať trasou a jej úskaliami. Predsa len cestu som jazdil v okolí Malých Karpát a v objemoch okolo 60km, takže veľa skúseností som nemal. Fakt že jazdím MTB maratony mi dodával odvahu, ale nemusí sa moc rátať.
Opäť pripomínam, že som len Lama a všetko čo tu spomeniem sa nemusí zhodovať s vedomosťami ostrielaných borcov.
Cesta je odlišná s odlišnými podmienkami, nárokmi na odolnosť, poveternostné faktory a výdržou. Ešte stále som mal v mysli posledný maratón v Súľove, kde som kôli vyššej teplote a slabej hydratácii nezvládol trať a s veľkými problémami som dorazil do cieľa. Teplota a vystavenie slnku je ale na ceste súčasťou (vietor detto) Mal som trochu obavy, ale ráno pred pretekom som sa extrémne zavodňoval čo malo neskôr na trati pozitivny efekt.
Po dorazení do BB som sa stretol s Martinom, nasledovala obligátna prezentácia, prezlečenie sa, zmontovanie bicykla a príprava na štart. Bolo nám povedané, aby sme sa postavili do prednej línie štartu, čo sa osobne mne stalo 1vý krát :) ale mal to byť zámer organizátorov o podporu tejto kategórie. Bolo to fajn a cítili sme sa skutočne dobre, ale nervozita a tréma tam bola tak isto.

Ešte jedna dôležitá vec, v kategórii Eroica sme sa na štarte objavili len 4ria! Počas preteku som ale stretol pár oceľákov, ale neviem či splnili podmienky.



Štart bol výborný ako každý iný štart preteku, ale mal byť pre mňa špeciálny. Pelotón bol a stále je novinka a musím povedať, že ma to dostalo. Správanie balíka ako celku je skutočne radosť sledovať. O tom že je cyklista uchránený od vetra asi netreba hovoriť. Ušetrí sa tam veľa energie ako ťahať samotný proti vetru.
Pohyb v balíku je dôležitý, nekontrolované vyhýbanie sa prekážkam, brzdenie môže mať svoje následky. Aj včera boli menšie pády. Trasa preteku mala 135km s prevýšením 1430m

TDVolcano

Keď sme z mosta schádzali na hlavnú trasu smerom na Brezno, naskytol sa nám krásny pohľad na pelotón pred nami. Bol to ako húf morských rýb meniaci smer. Úplne ma to ztrhlo a dupal som do toho čo sa dalo. Priemerka mala byť 48km ale dlho sa to držať nedalo. Predsa som nemal toľko najazdené a priznajme si to, že so skoro11kg cesťákom toho moc tiež nevymyslí človek. Objavil som sa v skupinke 5tich a celkom dobre spolupracujúc sme sa dostali do Brezna kde sme sa ale rozdelili. Nasledovalo 8km stúpanie a tu sa to celé začalo.
42x22t je prevod ktorý som ťahal kopce! Tak to som poriadne pokašľal! Až dnes ráno som poriadne prekutral krabice a našiel som jednu kazetu na závit (od Cyklo-Shopa Luki) 28t. Snažil som sa nevšímať si moje mordovanie sa, nakoniec ma čakalo ešte pár ďalších kopcov a počúval som radšej les a pozeral do dolín. Na vrchu kopca bol bufet kde som si odpočinul, niečo zakusol a pustil som sa dolu. Nasledoval Excelentný zjazd! Zjazdujem spôsobom Pantaniho, zadok nad galuskou a trhol som dolu pár borcov. Zjazdy púšťam čo sa dá - mtbčková škola.

Počas preteku sm videl kus nádherného kraja a v hlave sa mi miešali pocity a nápady o výletoch na ktoré sa v budúcnosti podujmeme. Krajina zo sedla bicykla je neskutočná! Okolie Detvianskych lazov je neopísateľné, úplný mier, hory naokolo, pasienky, domčeky porozhadzované a ticho. Počúval som len vtákov, zvonce oviec a moju reťaz. Dostavili sa aj prvé krízové chvíle, tak som zastavil a oddychoval. Bol som tam predsa pre zážitok a skúsenosti. Tu som aj 1vý krát tlačil, nezvládal som tie krátke strmé úseky.

Pokračovali sme na Očovú kde sa mi naskytli pekné pohľady na pristávajúce a vzlietajúce vetrone. Predsa len Očová je tým slávna. Na tejto strane nás však čakal dosť protivietor a ak si sám a s nikým sa nestriedaš, máš čo robiť aby si to zvládol.

Dlho som šľapal sám, nohy drevené, kŕče som odďaloval asi od 80teho km, trapézy ztŕpnuté, sedlo ma začalo tlačiť a mal som pocit že je všetko proti mne. V týchto "ritiach" som sa ale rozhliadol na krajinu okolo a a trávu pri ceste a na chvíľu som sa odpútal od trate. Dobehol som kolegu a pár km sme sa striedali až do obce Zolná a za ňou sme sa zasa oddelili. Odtiaľ až do finišu som bol sám.

Šiel som už len na výpary! To bol ale pred nami ešte jeden stupák v Hornej Mičinej. Na jeho počiatku bol odparkovaný traťový komisár s pomocníčkou a podporovali nás. Tento motorkár vlastne robil spoločnosť chvostu pelotónu spolu so zberacím vozidlom, ale ten bol naštastie trochu ďalej odomňa. Zato Martin mal o dôvod viac odolávať tomuto prenasledovaniu zberačom a nakoniec to dal! Kopček v Mičinej bol už na mňa priveľa. Mal som chuť odhodiť bicykel strašne ďaleko, ale nevládal by som ho udvihnúť aj tak! Zosadám z bicykla, ale kŕče ma chytali aj pri tlačení. Nedalo sa tomu vyhnúť! Objavil sa mierny zjazd, naskočil som a potom nasledovalo malé stúpanie čo malo byť to posledné. Na vrchu som videl skupinku ľudí, ktorí podporovali a povzbududzovali pretekárov. Ten krátky úsek mi už doslovne prepínalo. Išiel som tak pomaly, že ma skoro zvalilo na bok. Prevaľoval som sa zo strany na stranu a priťahoval som sa rukami k bicyklu aby som čo najviac netrápil nohy, ale začal som cítiť pichanie aj do bicepsov. Ak by tam títo ľudkovia nestáli, tak to nedám. Preto moje ďakujem.

Prišiel zjazd a asi 3km singláč lesom do cieľa. Tu mi nohu úplne zkrútilo kŕčmi a ťahal som len ľavačkou. 500m pre cieľom to prešlo a dosť vyčerpaný sm preťal ceľovú rovinku.
Diali sa vo mne extrémne chemické procesy čo malo aj za následok, že som to emočne trochu nezvládal a chýbalo málo aby som sa tam rozplakal. Štastím, alebo vyčerpanosťou? Neviem, ale som si istý že ten čo siahol hlboko na svoje energetické zásoby vie o čom hovorím.

Taký bol môj 1vý cestný pretek a ak by som to mal zhrnúť, tak to bol veľký zážitok. Skoro celý život jazdím na bicykli a venujem sa technike, ale stále zisťujem ako málo o tom viem. Určite podporím tento pretek mojou ďalšou účasťou a už teraz sa teším. Na ten nasledujúci pretek sa pripravím lepšie a budem sa snažiť pritiahnuť aj iných.

Chcem sa poďakovať organizátorom za príjemný deň, za krásu trať a dobrú náladu. Vyšlo to z môjho pohľadu na 1tku.

Ride on
Marek,,

ps. môj 1vý cestný pretek a skončil som na bedni. 2hé miesto a ťahal som aj 2hú cenu v toombole. Jak dobre :)